BARҪA NA MUNDIALE 11: LUIS ENRIQUE OBEŤOU AGRESIVITY

Bývalý barcelonský hráč i tréner dostal v posledných minútach štvrťfinále proti Taliansku na Majstrovstvách sveta 1994 v USA jednoznačný surový zásah lakťom, ktorý ostal nepotrestaný.

Luis Enrique, ktorého futbalové schopnosti, charizma a vodcovstvo z neho urobili obľúbenca fanúšikov počas jeho kariéry na Camp Nou, sa prvýkrát pozrel do reprezentácie v roku 1992 na Olympijských hrách v Barcelone, kde bol súčasťou zlatého výberu La Roja 4 roky predtým, ako opustil Real Madrid a prestúpil do FC Barcelona.

Pre Luisa Enriqueho bola zlatá medaila z Olympidády nezabudnuteľným momentom, avšak o 2 roky neskôr sa na Mundiale 1994 v USA stal obeťou jedného z najzákernejších faulov na šampionátoch. Pre Luisa Enriqueho to bol prvý Mundial, na ktorom pomohol Španielsku prebojovať sa do štvrťfinále, keď v skupine hral v 2 zápasoch a v osemfinále dokonca strelil gól.

La Roja vo štvrťfinále vyzvala Talianov a pre Enriqueho to bol zápas, na ktorý nikdy nezabudne.

Na úvodný ďalekonosný gól Dina Baggia odpovedal v druhom polčase Caminero. V 88.min Roberto Baggio poslal Talianov znovu do vedenia. Španieli sa na konci zúfalo snažili vyrovnať a vynútiť si predĺženie, keď v 93.min prišiel posledný útok zápasu, Luis Enrique si nabiehal na malé vápno na center z pravej strany, ale Mauro Tassotti ho nekompromisne a surovo trafil lakťom do tváre. Luisovi Enriquemu zlomil nos a ten ostal ležať na zemi so zakrvavenou tvárou.



Rozhodca si však z toho nič moc nerobil a nenariadil ani penaltu, ani nedal Tassottimu kartu. Španieli tak nedostali šancu vyrovnať a poslať tak zápas do vytúženého predĺženia, kde by hrali v početnej výhode.

Na výsledku sa však nič nezmenilo a Taliani postúpili ďalej a prehrali až vo finále na penalty s Brazíliou. Tassotti dodatočne dostal od FIFA dištanc na 8 zápasov a za Squadru Azzura si už nikdy nezahral.

V roku 1996 Luis Enrique podpísal s Barcelonou a rýchlo si získal dôveru fanúšikov, pričom sa stal aj jedným z kapitánov mužstva. Za Blaugranas nakoniec nastúpil v 354 zápasoch a strelil v nich 123 gólov kým v roku 2004 ukončil kariéru.

Do Barçy sa vrátil v roku 2008 ako nástupca Pepa Guardiolu na lavičke Barçy B, kde pôsobil 3 sezóny. Neskôr odišiel do AS Rím a Celty Vigo, aby sa nakoniec v lete 2014 do Barcelony vrátil ako tréner A mužstva. Hneď v prvej sezóne na lavičke Barcelony dokázal získať druhé treble v histórii klubu a zaradiť sa medzi najznámejšie osobnosti klubovej histórie.