BARҪA NA MUNDIALE 6: MAČKA Z MARACANY

Antoni Ramallets cestoval na Svetový šampionát v roku 1950 v Brazílii ako tretí brankár, ale po skvelých výkonoch odchádzal ako neohrozená jednotka.

Legendárny brankár Antoni Ramallets pôsobil v Barçe od roku 1946 až do roku 1961, keď  klub opustil po nešťastnom finále Európskeho pohára proti Benfike, v ktorom Barça prehrala zápas s bránkovou konštrukciou.

Nielen že to bol obrovským talentom obdarený brankár, ale bol to aj veľký fešák, ktorý si získal celosvetovú slávu práve na Mundiale v roku 1950, na ktorom Španielsko skončilo štvrté, čo bol do roku 2010 najväčší úspech reprezentácie La Roja.

Ramallets šiel na turnaj iba ako brankár č.3 lenže Guillermo Eizaquirre neočaril v prvom zápase proti USA a tak Ramallets dostal šancu proti Čile. Jeho famózny výkon pri výhre 2:0 mu v lokálnych novinách vyslúžil prezývku „Mačka z Maracany“ a taktiež miesto v základnej zostave v rozhodujúcom zápase proti Anglicku.



Legenda vraví, že ikonický rozhlasový komentátor Matías Prats ho v tom zápase začal nazývať „Okrídlenou mačkou“ čo mal byť odkaz na nešťastného kocúra v Španielsku, ktorý sa narodil s výčnelkami na tele, ktoré pripomínali zdegenerované krídla a stal sa tak akousi zvieracou celebritou.

Napriek tomu, že Španieli vyhrali svoju skupinu bez straty bodu, púť Mundialom skončila niečím, čo by sa dalo označiť ako bolestivé kňučanie. V roku 1950 sa  po skupinách nehralo klasických vyraďovacím spôsobom, ale namiesto toho víťazovia štyroch skupín hrali medzi sebou každý s každým vo finálovej skupine.

Španielsko na úvod remizovalo 2:2 s Uruguajom, aby následne vyfasovalo 6 gólov od Brazílie a prehralo 1:3 proti Švédom. Od Brazílie sa očakávalo, že v zápase s Uruguajom jednoznačne vyhrá a získa titul. Čo sa však stalo je dodnes známe ako „Maracanazo“ (voľne preložené ako „Výbuch na Maracaná“, pozn. red.). Uruguaj porazil Brazíliu 2:1 a získal svoj druhý titul Majstra sveta.

Späť v Európe Ramallets strávil v Barcelone viac než desaťročie ako barcelonská jednotka a mnoho Culés dodnes tvrdí, že to bol najlepší brankár, aký kedy v Barçe nosil dres s číslom 1. Jeho masívnych 473 zápasov v drese Blaugranas zahŕňa aj mnohé dôležité výkony, ktoré prispeli k slávnej sezóne 5 pohárov – 1951/1952 a taktiež mu vyslúžili zisk 5 trofeí Zamora, rekord, ktorý bol na dlhú dobu neporaziteľný, až kým ho v roku 2012 nevyrovnal ďalší legendárny barcelonský brankár – Víctor Váldes.