Samuel Eto'o: Jeden z najpodceňovanejších hráčov storočia odchádza do dôchodku

Je jedným z najlepších hráčov, akých kedy Afrika svetu futbalu dala a jedným z najlepších útočníkov 21. storočia. Silný a rýchly, úžasný zakončovateľ  ako z krátkych, tak aj veľkých vzdialeností a bol rovnako dobrý v strieľaní gólov, ako aj vo vytváraní šancí pre spoluhráčov.

Po viac ako 20 rokoch kariéry oznámil Samuel Eto’o koniec kariéry. Hral za 11 tímov, vyhral 18 klubových a reprezentačných trofejí a mnohé Ďalšie individuálne ocenenia. V 877 zápasoch strelil 426 gólov a končí ako legenda a rekordér, keďže nastrieľal najviac gólov v histórii kamerunskej reprezentácie aj Afrického pohára národov.

Samuel Eto’o začal svoju kariéru veľkým treskom. Za Kamerun debutoval iba deň pred svojimi 16-tymi narodeninami a mal iba 17 rokov, keď hral na Majstrovstvách sveta 1998 vo Francúzsku. V roku 1997 podpísal Realu Madrid, ale klub ho až trikrát poslal na hosťovanie a nakoniec v roku 2000 predal do Realu Mallorca za 4 milióny libier. Eto’o za Biely balet nastúpil dovedna iba do 7 zápasov a vo viacerých rozhovoroch v nasledujúcich rokoch neskrýval horkosť z toho, že nedostal šancu.

Za Real Mallorca predviedol čo dokáže, v 165 zápasoch nasúkal súperom 70 gólov a v sezóne 2002/2003 pomohol svojmu tímu k jedinej trofei Copa del Rey v histórii klubu. V lete 2004 sa o hráčala začala zaujímať ako Barcelona, tak aj samotný Real Madrid, ktorého vedenie si uvedomilo obrovskú chybu, ktorú pred rokmi urobili.

FC Barcelona zaplatila Mallorce 24 miliónov eur a na konci sezóny 2004/2005 Kamerunčan túto mastnú sumu splatil 25 gólmi v 37 ligových zápasoch, čo vo veľkej miere pomohlo Kataláncom k titulu. Eto’ov bankový účet sa ale scvrkol o 12000 eur potom, ako dostal pokutu za slávne skandovanie „Madrid cabrón, saluda al Campeón“ pri oslavách titulu na Camp Nou.



Nasledujúca sezóna priniesla ešte väčšie úspechy, keďže Barça dokázala obhájiť ligový titul a po druhý raz v histórii vyhrala aj ušatú trofej Ligy Majstrov. Eto’o sa stal s 26 gólmi Pichichi La Ligy a vo finále Ligy Majstrov hral dôležitú rolu. Najskôr po faule na neho šiel predčasne pod sprchy Jehns Lehmann a v druhom polčase na ceste za výhrou vyrovnával na 1:1.

Sezóny 2006/2007, kedy Barcelone ušiel titul pomedzi prsty iba kvôli horším vzájomným zápasom s Realom Madrid, a aj tá ďalšia boli sklamaním. Barcelona žiadne tituly nevyhrala, aj keď mnohokrát bola blízko. Eto’ov gólový účet počas týchto dvoch rokov tiež klesol na „iba“ 31 gólov.

Lenže veci sa mali zmeniť k lepšiemu, oveľa lepšiemu. Sezóna 2008/2009, prvá pod Guardiolom, skončila historickým treble. Samuel Eto’o hral vo vynikajúcej forme a jedným z jeho 36 gólov bol aj ten otvárací z finále Ligy Majstrov v Ríme, ktoré Barça vyhrala 2-0.



Barcelonský Trident Messi (38 gólov), Eto’o (36 gólov) a Henry (26 gólov), jeden z najlepších aké kedy boli, nasádzal súperom rovnú 100-ku gólov. Lenže, čo sa stalo v lete 2009, sa doteraz považuje za jeden z najhorších obchodov, aké kedy katalánsky klub urobil.

Samuel Eto’o a 46 miliónov eur leteli do Interu Miláno, odkiaľ na výmenu prišiel Zlatan Ibrahimovič. Ten mal dovtedy iba jednu sezónu, v ktorej dal viac ako 22 gólov a skutočným zabijakom sa stal až po následnom prestupe do AC Miláno.

Všeobecnou teóriou bolo, že Guardiola chcel „plán B“ a cítil, že mohutnejší Ibrahimovič bol lepšia voľba, ako zápasmi a rokmi otestovaný a overený Kamerunčan. Experiment Ibrahimovič stroskotal už po prvej sezóne a Švéd odišiel na hosťovanie do AC Miláno, ktoré ho nakoniec kúpilo za výpredajovú cenu 24 miliónov eur.

To na druhej strane Eto’o vyhral s Interom Miláno ďalšie treble, druhé v rade, čo sa nikomu inému nepodarilo, a dokázal, že má mnoho ďalších skrytých kvalít. Jeho azda najlepší zápas prišiel paradoxne v semifinále proti Barcelone na Camp Nou. Thiago Motta bol po 30min vylúčný a Eto’o predviedol neuveriteľný nesebecký, tímový a taktický výkon, plný defenzívnej disciplíny. Inter postúpil a vo finále sa postavil Bayernu Mníchov na Santiagu Bernabéu, domove Realu Madrid. Eto’o asistoval na otvárací gól.

Vo svojej druhej sezóne 2010/2011 nastrieľal kamerunský hrot 37 gólov v 53 zápasoch, ale bola to zároveň jeho posledná v Interi. V tej dobe 30-ročný Eto’o prekvapivo prestúpil do ruskej Anži Machačkala, vlastnenej nekonvenčne a bludne mysliacim Suleyman Kerimovom, ktorý za dva roky rozhádzal za hráčov neuveriteľné sumy, ale jeho projekt spľasol rýchlejšie, ako prestrelená pneumatika. 

Samuel sa preto vybral do Premier league. Sezóna v Chelsea, následne v Evertone a aj keď mal už najlepšie za sebou, predviedol niekoľko pamätných kúskov, ako napr. hattrick do siete Manchesteru United.

Nasledujúcich 5 rokov prinieslo zastávky v Taliansku, Turecku a nakoniec v Katare. Jeho najlepším angažmá v tejto dobe boli 3 roky v Antalyaspore, kde dal 44 gólov v 77 zápasoch.

Ohliadnuc sa späť, prestup do Ruska možno pekne nafúkol Kameruncove bankové účty, ale z futbalového hľadiska zabil jeho kariéru. Nebyť tohoto rozhodnutia, kľudne mohol hrať ďalšie tri sezóny na najvyššom leveli a bojovať o najvyššie méty. 

V roku 2013 ho časopis Forbes zaradil medzi 100 najlepšie platených športovcov sveta a o rok neskôr sa jeho čistý majetok odhadoval na 64 miliónov dolárov.