Rayo Vallecano - FC Barcelona: hodnotenie zápasu

Barcelona išla do zápasu s jasným cieľom - bezpodmienečne získať tri body a napraviť si chuť po EL CLÁSICO. Priebeh hry tomu od začiatku v podstate aj nasvedčoval. Barca držala loptu, kontrolovala hru a snažila sa nájsť štrbiny v obrannom rozostavení domácich. Nedarilo sa to. Jediný problém? Príliš pomalý pohyb. Hráči Barcelony si posúvali loptu ako keby ich to ani nebavilo. Žiadna zdravá agresivita, žiadny výrazný pohyb, žiadna rýchlosť. Akonáhle Vallecano získalo loptu, pohyb ich hráčov bol dynamický, technický, mrštný. Predsa sa ale našli dve výnimky v drese Barcy, a to Dest od začiatku skúšajúci niečo vymyslieť aj napriek nie vždy úspešným pokusom o dribling a Nico González. Ten bol v 19. rokoch jednoznačne najlepším hráčom hostí. Dribloval, kontroloval loptu, ponúkal kľúčové prihrávky. Strieľal, rozmýšľal a sršal aktivitou. Zápas rozhodla okrem slabučkej efektivity jediná chyba inak skvele hrajúceho Busquetsa v zápase. Znamenala, bohužiaľ, gól domácich. Falcao sa často v pokutovom území nemýli, zaseknutie obrancu a presná prízemná strela k tyčke. Od tohto momentu u hostí nastala panika a nervozita. Sám Agüero mal v zápase niekoľko šancí, ale jeho strely v sieti neskončili. Nádej na vyrovnanie prišla po správne odpískanej penalte. Ale aj touto šancou sme pohrdli. Depay to vôbec nekopol správne a domáci brankár ho bez problémov vychytal. V závere ešte prišla gólová akcia, keď Gavi úplne sám pred bránou domácich zbrklo zakončoval volejom, pritom mal na spracovanie dostatok času. Pretože okolo neho v tom momente nebol nikto v drese domácich. Tu sa ale jednoznačne odzrkadlil nedostatok skúseností hráča.

Zhrnutie: hra Barcelony bola pomalá. Pôsobila ako lenivá mačka, neagresívna, bez akejkoľvek intenzity. Niektorí hráči vyzerali fyzicky slabí. Osobne si ale myslím, že je bolo jednoznačne problémom iného typu. Na hráčoch, na tíme, na klube je obrovská deka. Celé je to prikryté čiernym plátnom a je vyslovene potrebné, aby prišiel rozprávkový princ. Aby porazil nechuť, apatiu a paniku v hlavách hráčov. A aby ten princ preťal to čierne plátno, aby zavanul čerstvý vietor. Aby si hráči opäť začali veriť, aby si dovolili na ploche to, čo vedia. Aby behali a jazdili. Aby žrali trávu, aby makali na krv. Aby premenili aspoň polovicu šancí ťažko vypracovaných a tak neskutočne ľahko pozahadzovaných. Aby sme takýto zápas vyhrali s prstom v nose 5:0. Aby hráči nechodili so zvesenými plecami. Tímu, ako je ten náš, plný talentu a skúseností, netreba na lavičku taktika. Treba totálneho blázna ako bol Pep, ako je Klopp, ako bol kedysi Mou… Motivátora. Burcujúceho cvoka, ktorý hráčov poblázni a oni za neho budú chcieť bojovať. Vodcu. Šéfa. S autoritou, so sebadôverou, s víziou uveriteľnou pre každého člena klubu. Nájde sa taký? Bude to Xavi? Môže to byť on? A čo s nejakým vodcom na ihrisku? Kde sa podeli všetci Puyolovia? Kde sa podeli všetci Ronaldinhovia? Kde sa podeli hráči s autoritou, ktorých budú ostatní slepo nasledovať? Máme v kádri dobrých chlapcov. Slušných. Vychovaných. Pokojných. Kde sú tie, s prepáčením za výraz, hráčske kurvy? Kde sú bojovníci nevzdávajúci sa za žiadneho stavu?

Zobudí ich len Cvok, motivátor, blázon. Princ. A ak bol Messi kráľom, musel mať pri sebe zákonite aj princov. A jedným z jeho princov bol celkom určite vyššie spomínaný Xavi. Dajme mu teda šancu, nech ukáže svoju schopnosť viesť taký obrovský kolos, ako je FC BARCELONA. Dajme mu čas, aby prebudil obrovskú silu talentu ukrytého v tej povestnej deke. Držme mu palce v jeho práci. Verme mu a fandime. Nech spolu všetci náš klub vytiahneme späť na pozície, na ktoré patríme. Alebo aspoň chceme patriť.

Hráčov hodnotiť jednotlivo nebudem. Nemám na to silu, všetku som nechal počas zápasu odísť preč. Je to taký môj súkromný protest proti aktuálnemu stavu.

Peter Maďar

megabarca.sk